20140415

.madeira diaries #3

v tretí deň sme sa presúvali zo slnečného juhu na vlhký zelený tmavý sever. Bola to najkrajšia a najnapínavejšia cesta ever. prvou zastávkou bolo najhlbšie údolie Curral das Freiras alebo Nun´s valley pretože sa sem v minulosti skryli pred pirátmi mníšky. Obyvatelia žijú z toho čo si sami vypestujú lebo sú ďaleko od všetkého. Ja by som sa nesťažovala lebo tam majú najlepšie gaštany na svete. Robia z nich všetko koláče, pyré, alkoholy, polievku alebo len tak upečené osolené na panvici. Jeden gaštanový raj. 
Potom sme mali v pláne skvelú túru z Pico do Arreiro na Pico Ruivo - najvyšší vrch Madeiry. Z Curral das Freiras je to dosť dlhá obchádzka autom tak sme si to strihli cez hory cestou ktorá nebola ani vyznačená na mape, ak vyčíhate to, že je otvorená máte vyhraté. pohľady na krajinu a cestu ktorá sa vinie v kopci sú uaaaau. také slovo ani neexistuje. odvážnym šťastie praje a aj napriek tomu že sme sme sa skoro prekoprcli dozadu aká bola tá cesta strmá a že zrazu bola hmla ako mlieko, dorazili sme šťastne do cieľa. sklamaním nám bol fakt, že trasa ktorú sme chceli absolvovať je z časti uzavretá, ale kedže aj tak by sme to asi celé nestihli  vybrali sme sa aspoň pokiaľ nám to oblaky prespýpajúce sa cez hory dovolili. Niekedy sa nám ani nechcelo veriť kadiaľ kráčame, od hĺbok nás delilo len lanové zábradlíčko. Treba si dávať pozor hlavne ne počasie a byť perfektne navrstvený.  Rozdiel teplôt v priebehu hodiny počas cesty môže byť bez problémov 20 a viac stupňov. Nechce sa mi ani veriť že dnes to je už presne mesiac čo som sedela na týchto skalách a vyhrievala sa ako madeiská jašterica.

20140406

.madeira diaries #2

rozhodla som sa že náš výlet tu na blogu zdokumentujem po dňoch, bude to síce trošku na dlhšie ale nevadí. po tom ako sme preskúmali hlavné mesto smerovali naše kroky, a nohy už prezuté v trekingových topánkach (bez nich na madeiru ani nechoďte) na najvýchodnejší cíp ostrova - Ponta de São Lourenço. Je to presne tá časť, ktorú ste mohli vidieť z lietadla tu. Na konci tejto peninsuly sú ďaľšie dva malé ostrovy na ktoré púšťajú iba vedcov (dokeluuu). My sme takí neskorší turisti, ale aspoň sme si vychutnali západ slnka. Celá cesta bola super, za každým vystúpaným kopčekom alebo zákrutou boli dychvyrážajúce výhľady a často sme zostali len nemo stáť s otvorenými ústami. Takže za tú námahu to naozaj stojí, je to taká fajn zahrievacia túra na prvý deň. Vďaka tomu, že naspäť som upalovala lebo začalo fúkať a stmievať sa mám milión fotiek ako kráčam krajinou. Daniel bude určite nespokojný že som ich sem nedala viac. Ale všetko to je dnes najmä o kameňoch a červených kopcoch. Byťobklopený oceánom, oblohou a vulkanickým pohorím pod nohami je fakt najlepšie. Prajem krásnu nedeľu a po nej super týždeň!

20140402

.madeira diaries #1

výlet na Madeiru, na ostrov večnej jari nachádzajúci sa niekde na úrovni Afriky vo vodách Atlantického oceánu sme plánovali už od vianoc. Mysleli sme, že pôjdeme viacerí ale nakoniec sme na to zostali len ja s Danielom. Týždeň je tak akurát na to aby ste videli všetko, nabudúce však pôjdem na dlhšie (že nabudúce :-D)
Dostanete sa tam veľmi jednoducho počas celého roka lietadlom z Lisabonu. O inej možnosti dopravy neviem. Najvhodnejší čas na návštevu je od marca do novembra. (insider tip: na začiatku a na konci sezóny je to vždy najlepšie keď nechcete stretávať haldy nemeckých turistov prevažne v dôchodkovom veku) Na Madeire je počasie  v tomto rozmedzí takmer stále rovnaké, teplota v hlavnom meste Funchal o ktorom bude v dnešnom príspevku reč nezvykne stúpať nad 25 stupňov. Madeira je súčasťou Portugalska a teda Európy. Základné informácie už viete, takže môžem pokračovať tým ako sme pristáli na druhom najnebezpečnejšom letisku na zemi. Pristáli sme bezpečne... V hlavnom meste sme zostali dve noci. Od prvého okamihu to bolo neuveriteľné. Príroda je príroda a človek sa jej tu podriadil. Sopečné pohoria sú popretkávané cestami a ľudské obydlia siahajú na južnej strane od útesov až po úpätia hôr. V pohode si môžete kúpiť pozemok ktorý je vlastne kolmo dolu. No problem. Cítite sa tam ako v nejakom fantasy svete o akých čítate v knižkách. Naozaj! A mimochodom na tretej fotke máte kozmo-kasíno od Oscara Niemayera. ale on sa k nemu nikdy príliš nepriznával, asi preto že ho nerobil sám. 

Nedeľný Funchal je ľudoprázdny, kľudný ale o to krajší. Pondelkové ráno nás prekavpilo veľmi slnečným počasím a preplnenými uličkami, taktiež nás doviedlo na najznámejší trh Mercado dos Lavradores kde sme podľahli marakujovej mánii. A čoby len tej, podľahli sme všetkému čo sme nevideli nikdy pred tým. 12 druhov marakuje- banánová, ananásová rajčinová pomarančová... najvoňavejšie mango, najväčšie avokádo, najroztomilejšie banány, čudné zemiaky... Chcela by som mať veľa času a všetko otestovať v kuchyni. Spomenula by som vám aj banananás ale tomu venujem asi samostatný príspevok. Mimochodom z marakuje je to všetko, najlepšia limonáda, pena, alkohol, všetko!  
Okrem toho moje botanické ja plesalo, najviac! listy, kvety, stromy, kmene, rastliny, plody, chute, vône! 
Teraz tak uvažujem že asi vám to z týchto fotiek také nepríde ale bolo to najlepšie,chcela by som vám sprostredkovať všetky tie pocity. Škoda že sa to nedá. Ešte sme len na začiatku. Baví vás čítať keď píšem viac? 

Zapojili sme sa s Danielom do súťaže o výlet snov tak ak by ste nám chceli pomôcť vyhrať smerujte prosím svoje lajky > sem <

20140329

.cascais girls

sľúbené pokračovanie z výletu v Cascais. myslím že sa tam úplne hodíme! Okrem jazdy na bicykloch po pobreží sme si užili ďaľší archi-kúsok ktorým je Casa das Historias Paula Rego od architekta Eduarda Souto de Moura ktorý v roku 2011 získal Pritzkerovu cenu (kto nevie tak kvázi nobelovka pre architektov)
Nemám čo viac dodať, len aby bolo takýchto dní viac, počasie si robí čo chce a teraz je znova neplážovo. dnes však určite nebudeme sedieť doma, tak to nerobte ani vy! A choďte prosím voliť lebo ja nemôžem, rovnako ako stovky ďaľších ľudí ktorí sú v zahraničí. A nezabudnite dnes sa mení čas! Dúfam že o hodinu dopredu a nie o 30 rokov dozadu. 

i ♥ you girls


20140325

.friday i´m in love

do piatku je síce ešte ďaleko a viem, že včera som vám ponúkla najlepší teaser na fotky z Madeiry ale neviem si pomôcť mám dnes skrátka náladu na Cascais. Keď Vás Lisabon nudí (ehh, to sa asi ani nemôže stať), alebo len máte chuť na pláž, nasadnete na vlak a za necelú hodinu ste tam. Víkendové mesto bohatých lisabončanov. Je to tam ako na dovolenke. My sme si spravili babský výlet, s bicyklami, obedom na kraji útesu, architektonickými mňamkami a najlepším čízkejkom. Ale o tom zase nabudúce. Tieto fotky sú zo Santa Marta Museum ktorého architektom sú moji najobľúbenejší portugalskí Aires Mateus (aha to už mám do série).
Niet nad krásnu bielu stenu všakže! Aj vy už odpočítavate dni do víkendu?

20140321

.garagem

mám pocit, že divadelné kaviarne majú vždy nekonečne podmanivé čaro. toto je môj obľúbený secret spot
na malý obed, čaj alebo nedeľnú chvíľku poézie pohár vína. čarovné cez deň a rovnako aj v noci. najradšej by som sa tam presťahovala. a ten moment keď sa prelieva interiér s extriérom v odraze skla...

dnes som sa vrátila z takmer týždňového najkrajšieho a najlepšieho výletu do upršaného lisabonu, čaká ma veľa poviností ale snáď vás čoskoro zasypem fotkami a zážitkami. juch! chcem ísť naspäť!