20140920

.București (romania roadmania #2)

V jeden augustový pondelok sme sa zobudili v Bukurešti v sektore 5 (po rumunsky sektorul) podľa mňa, keď chcete hovoriť po rumunsky iba pridávajte s slovám koncovky -ul a -sku a -i -ui. Kedže sme vedeli, že sa nedostaneme do všetkých kútov Rumunska vybrali sme sa teda skoro ráno metrom v ktorom je mimochodom zakázané fotiť do múzea (muzelul statului) ľudovej architektúry. je tam viac ako 300 autentických prenesených tradičných domčekov z celého rumunska. vstupné je veľmi symbolické ako vo väčšine kultúrnych pamiatok. Ak by ste sa do hlavného mesta dostali na viac ako dva dni, určite vám odporúčam požičať si bicykel, ak by sme zostávali dlhšie určite využijeme túto možnosť. Nakoniec sme sa však odviezli len metrom.
Centrum mesta ja na Piata Unrii povedzme že veľkom kruhovom objazde s fontánou a výhľadom na druhú najváčšiu stavbu na zemi- Palatul Parlamentului aka palác diktátora Nicolae Ceaușescu, ktorý opustil túto zem aj s manželkou v roku 1989 a výrazne sa podieľal aj na súčasnom vzhľade hlavnej metropole Rumunska. Po tom ako sme si zavreli ústa (ja som iba nechápavo pozerala, aké je všetko naokolo mimo ľudskú mierku) sme zamierili do starého mesta. Neprekvapivo to je spleť malých uličiek plných barov, kaviarní a reštaurácií ktoré ožívajú po zotmení. Po šaláte a litrovom pive sme pokračovali do pasáže Macca-Villacrosse vo štvrti  Lipscani. Je to pasáž v ktorej rozvoniava sisha od každého stolu a hovorí sa jej tiež Údolie kráľov, nie je to vôbec luxusná záležitosť. Veľmi sme sa teda nemotkali lebo sme sa tešili na večer na free tour kde sme sa dozvedeli toľko pikošiek! Ale neviem to vám porozprávam keď budete so mnou niekde na káve. Najzaujímavejšie bolo, ako Ceaușescu "využil" zemetrasenie v roku 1977 a prebudoval Bukurešť podľa seba, Bulevardul Unrii je asi o meter dlhší a o 40 centimetrov širší ako Champs-Élysées len aby bol väčší. Kvôli týmto veľkým prestavbám museli zbúrať veľa domov, jeden však presúvali na koľajniciach, pretože ľudia ho odmietli opustiť, rovnaký osud mal aj jeden z kostolov, nie preto, že by v ňom boli nespokojní veriaci, ale príliš vytŕčal ponad komunistické domy a kazilo to výhľad pánovi diktátorovi, ktorý bol zastrelený spolu s manželkou po prevrate. To čo robili bola fakt hrozné a dodnes existujú domy na ktorých je vidno diery z výstrelov z revolučných dní. Aby som to teda už ukončila, odporúčam vám ochutnať Shoarmu - rumunský typ kebabu a večer zakončit napríklad ako my v klube Control. Lebo ten fakt stojí za to! Fotky sú znovu odo mňa, daniela a miša, rozoznáte to tak, že ja som fotila digi, daniel tie s ozubenými krajmi a michal tie analógové s peknými krajmi.


20140914

.romania roadmania #1

vybrali sme sa do Rumunska, neviem prečo ale vždy sme tam chceli ísť. Po tom ako sme opustili našu rodnú hrudu, prešli cez celé maďarsko ocitli sme sa v krajine Draculu alebo aj Dunajskej delty. Plán cesty bol úplne premyslený, prepočítaný a optimistický. My sme však aj tak nakoniec všetko zmenili. Prvou zastávkou bol Temešvár, kde bola moja milá kamoška na kultúrnej stáži. Je to veľmi pekné mesto, preteká cezeň hnedá rieka na ktorej je most postavený z plasotvých fliaš, je plné jednosmeriek ale hlavne je veľmi príjemné. Večer vám odporúčam vám navštíviť Cuib d'Arte (pije sa tu white russian), ale keď sa nebudete vedieť rozhodnúť dajte si Timisoerana pivo, lebo okrem toho, že v Temešvári zasvietila prvá lampa verejného elektrického osvetlenia v monarchii presne 12. novembra 1884, tak mu rumuni radšej pripisujú prvenstvo vo výrobe piva a tiež prvej továrni na spracovanie tabaku. Dominantou mesta je pravoslávny kostol, ktorý sa oplatí nevynechať, okázalá výzdoba a množstvo malieb vám vyrazia dych. Určite by ste si všimli, že v Rumunsku sa vyskytuje podozrivo veľa praclíkov, neváhajte a ochutnajte, ja som nemala za celých 10 dní dosť! Po rumunsky sa volajú Covrigi a výborné majú v Gigi. Zo severozápadu sme sa na ďaľší deň vybrali do Bukurešti, cez Huneodaru, kde bol jeden z potencionálnych Drakulových hradov Corvin´s Castle. Bol tam ževraj väznený Vlad Țepeș ktorý slúžil ako predloha Draculu, ale ja v tom mám taký mišmaš že koniec. Neskôr sme pokračovali do Bukurešte cestou 67C známou pod názvom Transalpina. Pre priblíženie je to ako keby ste prechádzali cez Chopok, zo severu na juh, autom. Na začiatku veľká priehrada, kľukatá cesta lesom, náhodná krava, zosunutý svah alebo zrazu neupravená kamenná cesta. Vrchol sme dosiahli keď zapadalo slnko, najkrajšie svetlo sa nám odrážalo v nádobke od horčice, cibuľka a slanina musí byť aby to bolo správne prkienko. Vonku bolo asi sedem stupňov. Do Bukurešte sme dorazili neskoro v noci, navigácia nás oklamala a rumunská krajina s minimom diaľnic tiež. Hlavné mesto nás na druhý deň privítalo horúcim počasím a ďalším členom posádky, tiež megalomanstvom vo veľkom štýle ale o tom už nabudúce. Mix fotiek je od Daniela a Michala.
A áno preventívne sme si dali dolu disky z kolies, aby sme zapadli do lokálneho koloritu.

20140909

.bau bau bauhaus

ak vás ako tak zaujíma architektúra, tak ste už určite vo svojom živote postrehli slovo bauhaus, a možno aj máte jasnú predstavu o tom čo to znamená. Ak si myslíte, že to je kríženec hornbachu a baumaxu tak radšej čítajte ďalej. Aj keď som prečítala len jednu tenkú knižku tak viem, že Bauhaus bola škola, a tá vznikla po prvej svetovej vojne v roku 1919 nemeckom Weimare. Ale nebola to škola architektúry ako ju poznáme dnes, bauhaus v sebe spájal remeselnú zručnosť cit pre umenie a až potom ako študenti zvládli toto mohli sa pustiť do architektúry. Po niekoľkých rokoch ju však zatvorili, a ona sa presunula, áno do Dessau a tam sme sa boli pozrieť my. Budova umeleckej školy bola realizáciou Waltera Gropiusa prvého riaditeľa, jeho pokračovateľom bol pred uzavretím v roku 1933 aj Ludwig Mies van der Rohe. S hnutím a školou bauhaus sa rozšírila moderná architektúra, používanie ocele, betónu a skla a tiež sériová výroba nábytku. Išlo im hlavne o funkčnosť, krásu, technický a estetický účinok. Všetky objekty v Dessau patria do svetového dedičstva Unesco. okrem školy sme si pozreli, Domy majstrov, Paula Klee, Laszla Moholy Nagya, Vassilija Kandinskeho no býval tam všelikto. Je to veľmi pekná ulica (ale akurát nám došiel film a nemali sme náhradný tak si to musíte ísť pozrieť naživo). Pri rieke je krásna funkcionalistická reštaurácia Cornhaus, a v meste nenápadná Emploment office. Nestihli sme viac lebo sme hľadali v meste kebab do ruky a dm-ku. Ja som väčšinu času len zatajovala dych a neverila vlastným očiam ako budova odolávala vojne, a zanedbávaniu rôzneho charakteru. Je celkom zázrak, že prežila nacistov aj komunistov. Tiež ma potešil fakt, že funcionalistické diela nemusia byť niekedy úplne funkčné, hlavne keď vám peče slnko do ateliéru. Ale ten pocit, že niečo, čo som videla dovtedy len v knižkách a na obrázkoch sa zrazu predomnou zjaví a je to skutočné je na nezaplatenie. Máte to tak aj vy?