ráno som si na tri krát posunula budík, cez záclony presvitalo sivé ráno a mne sa po pracovne prebdenej noci nechcelo vôbec vstať. z ospalého presunu k oknu sa razom stalo radostné zasnežené prekvapenie.
toto je vločka ktorá spadla z bieleho neba dva roky dozadu
áno zaspala som s blogom lebo nekonečne veľa pracujem, dlhé noci dlhé dni, málo spánku malé radosti, a malé nešťastia, neprekvapivé zistenia s kulisou vianoc. dnes som sa bola asi po desaťročí korčuľovať - bol to najlepší vypínací večer, včera som charakterne odišla zo skúšky ktorú všetci dali aj keď tam mali vypočítané nič - babô dojebals, zajtra pôjdem oficiálne prvý krát na vianočné trhy ale dnes ma čaká ešte dlhá noc. som unavená, teším sa domov, architektúra sucks!
existuje ešte vôbec niekto kto prepne do vianočného módu až v sobotu?